No je tu zas ten dlhý nudný podvečer, keď sa nič nekoná. Bezducho prepínam kanály. Ozve sa zvučka. Je presne sedem hodín - začínajú správy.
Najprv impulzívne prepínam, ale potom si poviem, že raz za čas mi to neublíži. Sledujem dokonale zladených moderátorov. Začína sa blok politiky.
Z úst politokov vychádza hŕba cudzích nezrozumiteľných slov. Iba sa odvolávajú na paragrafy a zákony.. Žiadna určitá odpoveď. Z celého príspevku mám pocit, že som rozumela spojkám a základným slovám. Možno som ja tá nechápavá. Pravdepodobne. Hurá končí to!
Na obarzovke je mnoho zronených uplakaných tvári. Za dnešný deň sa stalo asi milión katastrof. Ďalší ľudia dnes stratili domov, rodinu, známych, alebo aj umreli. Obrázky plné smútku, zakrvácaných tvárí, bojujúcich ľudí.. Znova si uvedomujem, prečo správy nepozerám.
Je to preč. Utrápených ľudí vystriedali šikovní Japonci, čo vymysleli robota, ktorý sa správa ako človek. (Teda neskutočne dôležitá správa). Ďalej nasledujú americkí vynálezci so svojou trojokou myškou. (Ževraj sa ja venujem nepodstatným veciam!)
Je koniec. 20 minút prešlo. Snažím sa zhrnúť si, čo som práve videla. Za posledných 24 hodín svet počul stovky "inteligentných výrazov" z úst našich vládnucích, desiatky ľudí stratili všetko, čo mali. Ale nemáme sa čo báť! Veď máme roboty a trojoké myši!
Stále vidím tie smutné deti.. No napriek tomu sa smejem. Nie som bezcitná, to hádam nie. Iba z celého srdca ďakujem tvorcom týchto morbídnych správ. Zaručili mojim deťom krásne detstvo, kde im nebude nič chýbať. Pretože po pár rokoch, kým doštudujem, bude po tomto svete behať veľa životom znechutených ľudí bez úsmevu, polobláznov. Ešte raz srdečná vďaka. To bude kšeft! Veď chem byť PSYCHOLOGIČKA!